Duševné choroby sú stále veľká neznáma. Prečítajte si článok, ktorého autorkou je človek, hovoriaci z vlastnej skúsenosti. #STOPSTIGMA
Ako sa cíti človek s psychickou poruchou, to vie len on sám. Chorobné stavy sa často objavia znenazdajky. Či je to dlhodobý stres v práci, rodinné súženie, úrazy apod.
V jednom príspevku, ktorý odprezentovala raz jedna doktorka v televízii, bolo povedané: „každý sa narodíme na svet s určitými predispozíciami, ktoré sa okolnostne vyvinú v danú chorobu.“ V našom tele sa dejú procesy, kedy v prípade napr. ťažkej traumy, môže dôjsť k zlyhaniu organizmu. Jedinec má svoje trápenia, ktoré sa odohrávajú v jeho hlave. Môže sa stať, že objektívne nevie zhodnotiť, čo sa deje okolo neho a v ňom samom. V akútnej fáze už nedokáže fungovať bez zlých myšlienok. Človek sa mení, správa a chápe inak. Našťastie, vďaka modernej medicíne, sa dá liečiť a môže fungovať bez pocitu chorobnosti.
Stretávame denne ľudí, ktorí nemajú na čele napísané, že sú chorí alebo zdraví. Avšak psychicky narušení, v užšom spoločenstve populácie, sú ešte stále odpísaní. Myslím si, že na toto ochorenie sa už v dnešnej spoločnosti „nepozerá ako do neznáma“, avšak stále je to akési tabu. Mnoho diagnóz je však liečiteľných a nepredstavujú hrozbu pre zdravých ľudí. Mám dojem, že ľudia dokážu byť veľmi neľudskí voči pacientom a ešte im priťažujú tým, že sa z nich smejú, zabávajú na ich nešťastí a nemajú vôbec snahu im s niečím pomôcť.
Často sú egoistickí a zameraní len na svoje blaho. Odsúdia ich už úplne a nedajú šancu dozvedieť sa o ich probléme viac. Informovanosť je ešte stále v plienkach a viacerí laicky k tomu pristupujú. Berú nás ako príťaž, ktorým musia platiť odvody do zdravotnej poisťovne. Azda, kto vie, kde sa ocitnú zajtra oni, čo im život nadelí, že práve aj oni sa toho môžu dožiť, nevedno kedy.
Mala som vyučujúcu, ktorá ma brala neadekvátne v rámci môjho zdravotnému problému, aj blízkych ľudí, že sa neučím a nerobím. Práve od nej mi prišiel list po mnohých rokoch, kde sa mi ospravedlnila za svoj prístup a dokázala to pochopiť, až vtedy, keď jej diagnostikovali sklerózu multiplex. Ak si niekto prejde takýmto peklom, získa na život úplne iný pohľad. S pokorou si uvedomí, že každý deň je iný, že sa dá aj takto žiť a ako on sám chorý, aj zdraví okolo neho môžu jeho život naplniť plnohodnotne a prekonávať s ním prekážky.